V mytológii bol dub často spájaný s bohmi. Boh Zeus bol považovaný za boha dubu, ale dub bol zasvätený aj daľším bohom oblohy. Dub bol posvätným stromom asi vo všetkých europských kultúrach a takmer vždy zaberal miesto najvyššie. Gréci ho zasvätili Diovi, Rímania Jupiterovi. Germania dub zasvätili svojmu bohu búrky a vojny Donarovi, starí Slovania bohu hromu a blesku Perunovi. V keltskej tradícii bol dub najposvätnejším stromom zo všetkých. Bol často spájaný s bohom hromu Taranisom, k dubu ma vzťah aj bohyňa Brighit, jej kresťanská pokračovateľka sv. Brigita z Kildare údajne prebývala v dube. Dub skutočne priťahuje blesky, lebo jeho korene idú do rovnakej hĺbky, ako dosahuje jeho koruna výšky. Napriek tomu ním ani časté údery blesku neotrasú a ohňom poznamenaný rastie ďalej.Všetky časti duba sú podľa keltov posvätné a majú nadprirodzenú moc. Bolo zvykom nosiť u seba aspoň kúsok dubového dreva. Krížik dubových vetvičiek zviazaný červenou niťou mal moc odohnať všetko zlo. Žalude, ktoré Kelti nazývali „hadie vajcia”, majú mať veľký vplyv na plodnosť myšlienok a schopnosť uskutočniť vlastné zámery,najmä ak boli plody obrané v noci tesne pred alebo pri svitaní. Dub je stromvnesmierne mocný a silný, preto si nikto nedovolí vziať z neho čokoľvek, aby stromu nezanechal nejaký dar, aj keď len v duchovnej rovine(napríklad išlo len o niekoľko veršov alebo jednoducho pár vľúdnych slov). Spoločne s dlhým zoznamom ekonomického úžitku ma dub skôr ochranné a rodičovské vlastnosti a preto sa často používa v liečiteľstve.Pevné dubové drevo sa používalo k stavbe opevnení alebo k stavbe vojenských lodí. Jeho pevnosť a ochranné vlastnosti dreva sú hlavnými dôvodmi prečo z neho vyrábať podlahy. Prírodny dub má ušľachtilú kresbu textúry dreva. Dubové podlahy boli, sú a vždy budú najdôležitejšou súčasťou interiéru, ktorá vie zásadne ovplyvniť kvalitu života a celkový komfort bývania.